“Chce to odvahu jazdiť po Bratislave” rozhovor s architektom Jurajom Benetinom

Páči sa vám článok? Zdieľajte ho!

Juraj Benetin je urbanista a tiež pôsobí ako architekt v ateliéri Compass, ktorých projekt Slnečnice získal mnoho ocenení, vrátane ceny ARCH za najlepšiu stavbu roka. Zúčastňuje sa viacerých občianských aktivít. Popritom spieva v úspešnej skupine Korben Dallas.

Keď jazdíš na bicykli po Bratislave, ako ju vnímaš ako architekt?

V našom ateliéri sa venujeme téme Dunaju a mestským nábrežiam. Nedávno som si na bicykli prešiel nábrežný okruh od Lafranconi cez Pečniansky les po Zimný prístav, Euroveu po Zuckermandel a bol to zážitok. Bratislavské mestské nábrežie nenapĺňa ani 10 % svojho potenciálu, čo je obrovská škoda. Za 10 rokov by mohlo vyzerať a fungovať uplne inak, a mohlo by spojiť toto rozdelené mesto. To je pre architekta krásna téma.

Bicykluješ rekreačne alebo používaš bicykel len ako transportačný prostriedok?

Rovno sa priznám, že som v prvom rade automobilista a MHDčkar. Denne najazdím snáď 100 kilometrov a to bývam v širšom centre. Čiže jazdím určite rekreačne.

Ako sa ti jazdí po meste?

Chce to odvahu jazdiť po Bratislave. Môj obľúbený bod je Špitálska ulica pri Dvoch levoch. Do troch metrov sa tam zmestí električka, jazdný pruh, „cyklotrasa” a chodník. Dobrých ľudí sa všade veľa zmestí, ale tu už išlo zopár krát o život.

Kam sa chodíš najradšej bicyklovať v Bratislave a jej okolí?

Bratislava má jeden unikátny fenomén, ktorý som nevidel v žiadnom inom meste, snáď s výnimkou Ženevy. V centre mesta sadnete na bicykel a za 15 minút sa dostanete po hrádzi do lužného lesa, alebo cez kolibu ste na karpatskom hrebeni. Toto sú naozajstné hodnoty tohto mesta – zeleň, ktorú by sme mali chrániť, a nie žlté trávniky v prielukách v meste, ktoré sú dobré akurát tak na venčenie.

Myslíš si, že v našom meste je dostatočne rozvinutá cyklistická infraštruktúra?

Nie je, ale môže byť. Vačšina hlavných mestských ulíc v Bratislave – okruhov aj radiál bola budovaná v dvadsiatom storočí, kedy sa ulice robili naozaj široké. Jazdné pruhy mali 4 metre, pričom úplne stačí 3,25 metra, v Európe je bežná šírka menej, ako 3 metre. Je tu kopec miesta niečo vymyslieť. Každý si asi vie predstaviť, že zmestiť cyklotrasu do takej Ružinovskej, Bajkalskej alebo Vajnorskej ulice nemôže byť žiaden problém. A nie je to ani drahé. Niekde sa to deje, ale pomaly a bez kontinuity.

Kde vidíš priestor na zlepšenie?

Je to o ľuďoch. Koncepcia cyklodopravy už bola napísaná 10-krát, ale zakaždým príde niekto kto to vie lepšie… A nebol tu primátor, ktorý by vedel v tejto veci niečo podstatné urobiť. Pritom je to jedna z najobľúbenejších tém pred komunálnymi voľbami. V Európe, napríklad v Kodani alebo Londýne, sa podarilo rýchlo a veľa zmeniť vďaka silnému primátorovi. Treba mať jasný a reálny cieľ, a niekto za ten cieľ musí byť zodpovedný.

V ktorom zahraničnom meste sa ti páči najviac cyklistická infraštruktúra? Ako sa ňou vieme inšpirovať v Bratislave?

Asi nikoho neprekvapím, keď poviem, že Amsterdam. Keď prídete do Amsterdamu, najlepšia vec, ktorú môžete urobiť je stráviť deň na bicykli. Bicykel tam je motorom dopravy, mestského života, turistického ruchu. Stále však treba myslieť na to, že tvorba mesta nie je prenosná. Holanďan s platom 7000 eur jazdí na bicykli a v garáži má zaparkovaného starého SAABa. Bratislavčan s platom 1000 eur jazdí na zánovnom BMW a novej X5-tke na leasing. Garáž nemá, obidve autá parkuje na trávniku pred panelákom. Rôzni ľudia tvoria rôzne mestá.


 

Rozhovor ste si mohli prečítať aj v našich novinách Každý deň je na bicykel, ktoré si môžete zadarmo vziať v našich predajniach Športservis.

Komentáre

komentáre