Martin Lindák, jazdec tímu Športservis, je prvým Slovákom, ktorý sa ocitol v prestížnej Hells 500. Spýtali sme sa ho aký je to pocit stúpať sám na “Everest”.
Hells 500 – zoskupenie autorov a priaznivcov konceptu Everesting. Ako sami hovoria “je to diabolsky jednoduchý nápad a je diabolsky náročné ho dokončiť“. Stačí si vybrať akýkoľvek kopec a výjsť naň toľko krát, kým nedáte 8 848 metrov. Martin Lindák je prvý Slovák, ktorému sa, vďaka svojmu odhodlaniu, podarilo do Hells 500 dostať.
Ako si dostal nápad dať sa na Everesting?
Myšlienka Everestingu vznikla okolo roku 2013, v tom období som o nej nevedel. Neskôr mi o nej hovoril brat, avšak napriek tomu som o to nemal väčší záujem. Až potom, čo to chcel zdolať jeden kamarát, tak som o tom začal premýšľať aj ja. Povedal som si, že to skúsim. Mám minimum záväzkov, som v najlepších rokoch a možno aj v najlepšej kondícií, tak prečo nie? Možno raz o tom budem rozprávať aj mojim deťom, ktoré dúfam budú mať tiež záujem o šport a cyklistiku 
Podľa čoho si si vyberal kopec?
Everesting som chcel zdolať doma, na východe Slovenska, kde na to máme dostatok kopcov, na ktorých som vyrastal. Tento kopec som si vybral práve kvôli jeho polohe a prevýšeniu. Polohou je výborný, pretože je skrytý v lese, má nový asfalt a na vrchu je prameň s pitnou vodou. Rovnako má vhodné prevýšenie, keďže sa v priemere pohybuje medzi 4-5%. To celkom poteší, keď človeku dôjdu sily a môže si dať ľahší prevod.
Na strane druhej je pravdou, že najazdíte veľa kilometrov. Ja som ich mal skoro 400. Rovnako pozitívne vyšlo počasie, keďže sa akurát ochladilo a celý deň nepršalo. Výhodou bola aj dĺžka dňa, keďže som predpokladal, že budem potrebovať okolo 15-16 hodín, nechcel som končiť v tme a unavený. Avšak to sa mi nepodarilo, keďže s prestávkami sa to natiahlo. A tak som posledné výšľapy šiel v úplnej tme.
Ako prebiehala tvoja príprava?
Pravdupovediac som nemal špeciálnu prípravu, pretože som sa rozhodol pre Everesting 2 týždne predtým. Príprava bola štandardná ako každú sezónu. Teda príprava na amatérske cestné a horské preteky. Kopce mi vyhovujú a rád v nich trénujem. Napriek tomu, za jeden tréning som nastúpal najviac okolo 3800 metrov, čo je menej ako polovica z Everestingu. Preto som mal pred touto výzvou rešpekt.
Okrem toho, že by si bol prvý Slovák v Hells 500, čo ťa motivovalo v jazde, keď už si naozaj nevládal? Nepomýšľal si na to, že sa na to v polovici vykašleš?
Samozrejme, tieto myšlienky prišli niekde v polovici. Keď mi bolo najhoršie, tak som si len zapol sociálne siete, aby som si mohol čítať motivačné správy od kamarátov. Úzkemu kruhu kamarátov som o tom povedal. Na jednej strane aby ma mohli aj takto potešiť. Na strane druhej bolo ich málo, keby sa to náhodou nepodarilo 😀
Čo by si poradil ostatným cyklistom, ktorý sa podujmú na niečo takéto?
V skutočnosti Everesting nie je o nejakej vrcholovej kondícii. Samozrejme “našlapané” mať musíte, ale stále sú to len relatívne pokojné výšlapy. Napriek tomu ale dokážu bolieť, keďže to idete veľmi dlho a únava sa stupňuje.
Celý Everesting je v podstate o hlave. Musíte vyšľapať kopec niekoľkokrát, čo je najhoršie. Najlepšie je, keď vám prídu pomôcť kamaráti. Hlavne si pokecať, zavtipkovať, aby vám to ubehlo rýchlejšie.
To bolo trocha aj mojou chybou. Ja som v podstate 13 z 19 výšlapov vyšiel sám. Avšak bol som na to pripravený, že na kamarátov a ich podporu si počkám. Napriek tomu kríza prišla či už fyzická, ale aj psychická. Kamaráti práve prišli v tú najvhodnejšiu dobu, keď už som rozmýšľal nad tým, že sa vzdám.
Šiel by si do toho znova?
Ťažko povedať. Možno po určitom čase áno. Hlavne ma lákalo byť prvým Slovákom, a to sa mi aj podarilo. Musím sa ale priznať, že na začiatku som si neveril, že to zdolám. Napriek tomu motivácia bola veľká, a druhý krát už by taká veľká nebola.
Aký je tvoj nový challenge do budúcna?
Zatiaľ som si nestanovil novú výzvu do budúcnosti. Pýtal som sa už sám seba čo môže byť viac ako toto. Rozmýšľal som nad 24 hodinovkou na Slovakia ringu, avšak tejto myšlienky som sa rýchlo zbavil. Predsa je to náročnejšie a je to vždy po rovine a väčšinou v strašnom teple.
Ja obľubujem kopce. Keď som začal bicyklovať, tak doma ani iná možnosť nebola, keďže z každej strany nás obklopuje nejaký kopec. Avšak podobnú kopcovitú výzvu mi navrhol otec. Povedal, že stále môžem zdolať ďalších 13 osemtisícoviek. Uvidíme, či sa do niečoho takého pustím